"Jamy levové" u Palmariánov + "polomariánov"... Ako sa dajú ponafukovať ješitné "kňazské" egá?
V roku 1968 začalo niekoľko dievčat tvrdiť, že v dedinke El Palmar de Troya vidia zjavenia Panny Márie. Miesto začalo priťahovať tisíce pútnikov.Postupne sa objavili ďalší údajní vizionári, z ktorých najznámejší bol Clemente Domínguez y Gómez. Tvrdil, že dostáva posolstvá od Ježiša a Panny Márie, ktoré ostro kritizovali pokoncilové reformy.
Úloha arcibiskupa Thụca
V roku 1976 arcibiskup Pierre Martin Ngô Đình Thục bez súhlasu Svätej stolice vysvätil Clementa Domíngueza a ďalších mužov za biskupov.
Tento krok bol mimoriadne závažný. Svätá stolica oznámila, že tieto vysviacky boli vykonané nezákonne a účastníci upadli do cirkevných trestov.
Neskôr arcibiskup Thục svoje spojenie s palmariánmi prerušil a zmieril sa s Rímom.
Po smrti Pavol VI. v roku 1978 Clemente vyhlásil, že bol samotným Kristom mysticky ustanovený za pravého pápeža.
Prijal meno Gregor XVII.
Palmariáni tvrdili:
že rímski pápeži po Pavlovi VI. nie sú pravými pápežmi,
že pravá Cirkev sa presťahovala do El Palmar de Troya,
že ich pápež má plnú autoritu nad celou Cirkvou.
Po Gregorovi XVII. mali ďalších vlastných "pápežov".
Ich učenie
Palmariánska cirkev zaviedla množstvo učení a disciplín, ktoré nemajú oporu v katolíckej Tradícii, napríklad:
veľmi prísne pravidlá obliekania,
zákaz mnohých kníh, novín a televízie,
zákaz kontaktov s bývalými členmi,
vlastný liturgický obrad,
vlastný kalendár svätých,
nové dogmy vyhlasované ich "pápežmi".
Mnohé z týchto pravidiel sa v priebehu rokov menili podľa rozhodnutí jednotlivých palmariánskych vodcov.
Život v komunite
Bývalí členovia opisujú komunitu ako veľmi uzavretú:
silná poslušnosť vedeniu,
obmedzený kontakt s rodinou mimo hnutia,
presvedčenie, že spása je prakticky možná len v Palmariánskej cirkvi.
Nie všetky tieto svedectvá možno overiť v každom detaile,
no podobné opisy sa objavujú opakovane od viacerých bývalých členov.
Súčasnosť
Palmariánska cirkev existuje dodnes. Má svoje sídlo v El Palmar de Troya, vlastnú baziliku, vlastnú hierarchiu a stovky služobníkov asi 1-2 tisíc prívržencov. /Bolo ich najviac asi 10 tis/
Prečo je prípad Thụca dôležitý?
Pre historikov je zaujímavé, že arcibiskup Thục bol dovtedy rešpektovaným katolíckym arcibiskupom. Jeho rozhodnutie vysvätiť palmariánskych biskupov dodalo tomuto hnutiu platnú apoštolskú sukcesiu (ak boli zachované všetky podmienky sviatosti), hoci tieto vysviacky boli z pohľadu Katolíckej cirkvi nedovolené. Neskoršie sa však od palmariánov dištancoval a obnovil spoločenstvo s Rímom. Uvedomil si, ako môžu unáhlené a nerozvážne svätenia pokračovať nepredvídateľným smerom. Práve preto sa Palmariánska cirkev často spomína v súvislosti s arcibiskupom Thụcom – nie preto, že by bol jej zakladateľom, ale preto, že zohral rozhodujúcu úlohu v jej ranom vývoji.
Keď sa dvaja palmári pozdravia slovami „Ave María Purísima, sin pecado concebida“, celé Nebo to s nimi urobí.
Medzi najvýznamnejšie nové "dogmy", ktoré Palmariáni vyhlásili, patria:
Pravá Kristova Cirkev je Palmariánska cirkev so sídlom v El Palmar de Troya, nie Rím.
Pápeži po Pavlovi VI. nie sú pravými pápežmi. Tvrdia, že po smrti Pavol VI. Kristus priamo ustanovil Clementa Domíngueza za pápeža Gregora XVII.
Mimoriadne rozšírená mariánska náuka. Vyhlásili viacero nových mariánskych titulov a privilégií Panny Márie, ktoré Katolícka cirkev nikdy nedefinovala ako dogmy.
Nové chápanie svätých. Kanonizovali stovky až tisíce osôb vrátane historických panovníkov, vojakov či vlastných členov, často bez tradičného procesu skúmania.
Vlastný liturgický obrad. Zaviedli úplne prepracovanú liturgiu, nový kalendár, nové sviatky a nové disciplíny.
Mimoriadne prísna ekleziológia. Prakticky učia, že mimo Palmariánskej cirkvi niet riadneho spoločenstva s Kristom, čím ešte viac sprísnili výklad výroku Extra Ecclesiam nulla salus ("Mimo Cirkvi niet spásy").
Nové disciplinárne normy, ktoré vo svojich dokumentoch predstavujú ako trvalé a záväzné – napríklad prísne pravidlá obliekania, zákaz mnohých médií a obmedzenie kontaktov s ľuďmi mimo komunity.
"S týmito dvoma Svätými ekumenickými koncilmi má Cirkev po prvýkrát kompletnú dogmatickú doktrínu,"
Panna Mária je Spoluvykupiteľka (Co-Redemptrix) – jej účasť na diele vykúpenia je podľa Palmariánov definovaná ako dogma.
Panna Mária je Prostrednica všetkých milostí (Mediatrix of All Graces) – všetky milosti udeľované Bohom podľa nich prechádzajú prostredníctvom Márie.
Panna Mária je Orodovníčka celého ľudstva (Advocate of Humanity) – jej príhovor je považovaný za univerzálny a nevyhnutný.
Panna Mária je Matka Cirkvi – tento titul síce používa aj Katolícka cirkev, no Palmariáni mu pripisujú širší dogmatický význam.
Panna Mária je Kráľovná vesmíru – titul je v katolíckej tradícii známy, Palmariáni ho však rozširujú o ďalšie dogmatické tvrdenia.
Panna Mária je Matka Najsvätejšej Eucharistie – osobitný titul zdôrazňujúci jej vzťah k Eucharistii.
Panna Mária je Matka všetkých národov – v ich dokumentoch vystupuje ako univerzálna duchovná Matka celého ľudstva.
Panna Mária má jedinečné postavenie vo všetkých Božích dielach – Palmariáni rozvíjajú učenie o jej spolupráci s Kristom spôsobom, ktorý presahuje katolícku mariológiu.
Výnimočné postavenie Panny Márie v Posledných časoch – tvrdia, že v dejinách spásy zohráva rozhodujúcu úlohu prostredníctvom zjavení
Osobitná úcta k Panne Márii Korunovanej z El Palmaru – miesto zjavení v El Palmar de Troya považujú za osobitne vyvolené Máriou a s tým spájajú ďalšie mariánske tvrdenia.
Tieto doplnenia / okrem posledného/ sú katolícke, dôstojné a správne.
Katolíci sa ALE veeeeľmi čudujú polomariánom na trónoch v RKC,
čo ich už polorúhavo nepripomínajú, vyškrtávajú a bagatelizujú!
Nuž ale hranie sa na pápežov a tých správnych ješitných, to čo je za novú jamu Levovu!?
Klamanie seba aj iných, bagatelizovanie sv. povinností a pochabenie sa s vysviackami
môže totiž prudko vykrmovať znesvätené mužské egá a tajne pootravovať ženské studne
Zo slávneho honoru môže byť aj duchovný horror
Ak si katolíci namýšľajú, že je to iba palmariánsky problém, mýlia sa
Oveľa horšie na tom budú mlčiaci kat. biskupi a pápeži,
zakrývajúci už mnohé veľké neprávosti + žiadne poučenie + ani prepáč
napr. rozhlasujú fiktívne exkomunikácie tradičných a tú svoju reálnu
autoexkomunikáciu kôli krytiu či žitiu sodomie, napr. si ani neuvedomujú?!?
"Kto sa povyšuje, bude ponížený" Prví budú podslednými"... odkazuje Pán Ježiš
tie škandalózne svätorečenia boli dobré na čo?
nuž na to, aby otvoriili oči už každému normálnemu,
čo dlho nevedel rozlišovať a nechal sa klamať
ako zoženštilý adolescent najmä vonkajšími dojmami
Neskôr arcibiskup Thục svoje spojenie s palmariánmi prerušil a zmieril sa s Rímom. Pre aký dôvod ich opustil?
Čo mu na nich vadilo?
To je veľmi zaujímavá otázka, ale odpoveď je menej jednoznačná, než sa často uvádza.
Neexistuje dokument, v ktorom by arcibiskup Pierre Martin Ngô Đình Thục podrobne vysvetlil: „Opustil som Palmariánov preto, že...“ Preto historici vychádzajú z dostupných listov, vyhlásení a svedectiev.
Za najpravdepodobnejšie dôvody sa považujú tieto:
1. Začal pochybovať o údajných zjaveniach
Keď v roku 1976 vysvätil Clementa Domíngueza a ďalších, Palmariánske hnutie bolo ešte prezentované predovšetkým ako mariánske pútnické miesto. Až neskôr sa rozvinuli oveľa radikálnejšie tvrdenia.
Postupne sa ukázalo, že:
Clemente tvrdí, že má takmer každodenné videnia,
prijíma nové zjavenia,
robí odvážne prorocké vyhlásenia.
Nie sú dôkazy, že by s tým Thục naďalej súhlasil.
2. Vyhlásenie Clementa za pápeža
Po smrti Pavol VI. Clemente vyhlásil, že je pápež Gregor XVII.
Práve tento krok väčšina historikov považuje za rozhodujúci zlom.
Neexistuje dôkaz, že by arcibiskup Thục niekedy verejne uznal Gregora XVII. za pravého pápeža.
3. Zmierenie s Rímom
Po nedovolených vysviackach v roku 1976 Thục kontaktoval Svätú stolicu.
V roku 1978 podpísal vyznanie viery a prejavil poslušnosť pápežovi. Následne bol prijatý späť do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou.
To samo naznačuje, že sa od Palmariánov dištancoval.
4. Extrémny vývoj Palmariánov
Po jeho odchode začali Palmariáni:
vytvárať vlastný liturgický obrad,
vyhlasovať nové dogmy,
kanonizovať stovky osôb,
tvrdiť, že Rím odpadol od viery.
Tento vývoj nastal najmä po prerušení jeho kontaktov s nimi.
5. Možné zavádzanie
Niektorí autori uvádzajú, že Thục spočiatku nepoznal všetky plány Clementa Domíngueza a jeho okolia. Domnieval sa, že pomáha tradicionalistickému katolíckemu hnutiu, nie budúcej samostatnej cirkvi s vlastným pápežom. Túto interpretáciu však nemožno jednoznačne dokázať.
Je známe, čo presne povedal?
Nie. Neexistuje autentický dokument, v ktorom by napísal napríklad:
„Odchádzam od Palmariánov, lebo ich zjavenia sú falošné.“
Takéto vyhlásenie sa v dostupných prameňoch nenachádza.
Zaujímavé je ešte niečo
Po odchode od Palmariánov sa Thục neskôr zaplietol do ďalších sporov, keď v rokoch 1981–1982 vysvätil biskupov pre sedevakantistické skupiny. To ukazuje, že jeho odchod od Palmariánov neznamenal koniec jeho konfliktov s Rímom. Skôr naznačuje, že hľadal riešenie krízy v Cirkvi iným smerom, než akým sa vydali Palmariáni.
Z historického hľadiska sa teda dá povedať: najlepšie doloženým záverom je, že Thục prerušil spojenie s Palmariánmi ešte predtým, ako sa ich hnutie naplno rozvinulo do podoby samostatnej cirkvi s vlastným pápežom a novými dogmami. Presný motív jeho rozhodnutia však z dostupných prameňov nepoznáme.
„Zvolávame Svätý, Veľký, Dogmatický Palmariánsky koncil.“ Otvoril Prvý Palmariánsky Svätý koncil 30. marca 1980, ktorý trval viac ako dvanásť rokov do 12. októbra 1992. Otvoril Druhý Palmariánsky Svätý koncil 16. apríla 1995, ktorý trval viac ako sedem rokov do 12. októbra 2002. Sú to dva najdlhšie koncily v dejinách, s celkovým trvaním viac ako 20 rokov. S týmito dvoma Svätými ekumenickými koncilmi má Cirkev po prvýkrát kompletnú dogmatickú doktrínu: o teológii, Sviatosti, Najsvätejšia Trojica, katolícka morálka, Sväté písmo, Katechizmus a kánonické právo. A ako ovocie týchto koncilov existuje teraz Cirkevná história, tiež dogmatická, veľmi potrebná na nápravu mnohých chýb v tomto materiáli. Aká vznešenosť tohto pápežstva! Cirkev sa znovu dvíha, očistená a posilnená vo svojej doktríne, vo svojej hierarchii a vo svojich členoch, vo svojej disciplíne, v oživenom kulte a vo svojej organizácii. A toto všetko vďačí mužovi mnohých cností, pokornému a trpezlivému a úžasne odvážnemu: pápežovi svätému Gregorovi XVII. Veľkému, s pomocou svojich spolupracovníkov. Koľko vďačí Cirkev tomuto pápežovi! A koľko mu vďačí celé ľudstvo! A súčasný pápež, Jeho Svätosť pápež Peter III., pokračuje vo svojej práci, rieši množstvo dôležitých otázok a pripravuje Cirkev na veľké prisľúbené milosti. Kto je s pápežom, je s Kristom, a kto sa pápežovi stavia proti, stavia sa proti Kristovi!
Official Website of the – Order of the …
v čom konkrétne Ginés Jesús Hernández), ktorý v roku 2016 odstúpil z funkcie palmariánskeho „pápeža“ a verejne kritizoval organizáciu.
Ginés Jesús Hernández Martínez, ktorý vládol palmariánom pod menom Gregor XVIII. (2011 – 2016), urobil po svojom odchode veľmi závažné vyhlásenia. Jeho kritika bola významná práve preto, že nepochádzala od bývalého člena zvonka, ale od človeka, ktorý bol najvyšším vodcom hnutia.
Konkrétne kritizoval najmä tieto veci:
1. Tvrdil, že celé hnutie bolo založené na klamstve a finančnom zneužívaní
Po odstúpení povedal, že po svojom vnútornom skúmaní dospel k presvedčeniu, že palmariánske zjavenia a celý systém boli zneužité na získavanie peňazí od veriacich. Vyhlásil, že „stratil vieru“ v pravosť organizácie a že podľa jeho názoru išlo od začiatku o podvod vytvorený okolo peňazí a moci.
2. Kritizoval prehnanú moc vedenia
Hernández tvrdil, že v palmariánskom systéme bola moc sústredená v rukách malej skupiny vodcov, ktorí rozhodovali prakticky o všetkom:
o živote členov,
o ich kontaktoch s rodinou,
o ich majetku,
o tom, čo môžu čítať alebo sledovať.
Počas jeho vlastného pontifikátu pritom ešte sám podporoval prísnu disciplínu, ale neskôr povedal, že si začal uvedomovať problematické stránky systému.
Spomenul najmä tzv. „Normy“, teda súbor pravidiel, ktoré mali členov oddeľovať od vonkajšieho sveta.
Kritizoval napríklad:
zákaz alebo obmedzovanie kontaktov s bývalými členmi,
tvrdý postoj voči tým, ktorí odišli,
kontrolu rodinných vzťahov.
Podľa niektorých výskumníkov boli tieto pravidlá za jeho vlády ešte sprísnené, hoci ku koncu svojho obdobia sa ich snažil čiastočne zmierniť.
4. Tvrdil, že v organizácii existovali problémy s peniazmi a majetkom
Hernández tvrdil, že vedenie disponovalo veľkým majetkom a že finančné záležitosti neboli transparentné. Neskôr dokonca hovoril o veľkých finančných rezervách organizácie. Palmariánske vedenie tieto obvinenia odmietlo.
5. Odmietol vysvetlenie, že odišiel iba „kvôli žene“
Palmariáni jeho odchod vysvetľovali najmä tým, že porušil sľub celibátu a odišiel za bývalou rehoľnou sestrou Nieves Triviño. Hernández však tvrdil, že hlavný dôvod bol duchovný – strata viery v palmariánsky systém – a že vzťah prišiel až v čase, keď už bol vnútorne rozhodnutý odísť.
Reakcia palmariánov
Jeho nástupca Peter III. (Joseph Odermatt) ho označil za odpadlíka, vyhlásil jeho odchod za zradu a obvinil ho aj z odnesenia cirkevného majetku (vrátane šperkov a vozidla). Hernández tieto obvinenia odmietol.
Zaujímavý paradox je, že Gregor XVIII. nebol iba kritik zvonka – bol jedným z hlavných tvorcov systému, ktorý neskôr kritizoval. Preto jeho odchod spôsobil palmariánom veľký otras: prvýkrát ich najvyšší vodca verejne povedal, že prestal veriť vlastnej cirkvi.
Pokušeniu vyrobiť si svätého pápeža Hildebranda podľahol aj františkánsky brat Alexis Bugnolo. Hrať sa na spasiteľa a antineviestkársku čistú cirkev je nedôstojné pochabenie sa. Až takto trápne a infantilne sa hrať na dôležitého v nejakom cirkevnom úrade a zabíjať drahocenný čas fejkovými rozplašovačkami?
Či pre niektorých kresťanov je až neznesiteľná záťaž pre ich osobnú krpatosť a duchovnú pýchu
žiť nejaký čas pod nesvätým predstaveným , partnerom či na dočasne nie významnom mieste?
Oveľa múdrejšie je roky zostať v poslednej farnosti ako sv. Ján Vianney
a obetovať to Kristovi ako obetu?
A takto sv. krížom posväcovať seba aj iných...
To je totiž podstata sv. NZ kňazstva
nie sa vycapiť ako slávou opitý páv na tróne
a ponúkať naivne ďalšiu verziu opice cirkvi...